Musím sa priznať - som závislý!
Podtitul: O čom premýšľame pri zaspávaní, ako sa nakupuje vo Valencii v Španielsku a prečo je adrenalín? (Zdanlivo nesúvisiace veci? Aj mne by sa na prvý pohľad zdalo!)
Áno, je to tak! Zistil som a verejne to priznávam - som závislý. A vďaka svojej závislosti si o 4 ráno znova sadám za počítač a píšem tento príspevok. Nie, nie je to závislosť poctivého blogera alebo nedajbože internetového surfera. Už som bol predsa v posteli a mal by som tam už zopár hodín bezducho dýchať do vzduchu. Už som predsa do rovnakej obrazovky ako čumím teraz čumel s polootvoreným červenými očami pred dobrou pol hodinkou. Červené oči - to bol jasný znak - choď spať. No a teraz do nej čumím zase. Hm, to bude dneska opäť krásny deň po troch hodinách spánku.
No ale nemohol som. Aj keď v tom nie som nejako extrémne dobrý a určite nepíšem ako profík, ale aj tak som proste musel vyprodukovať niekoľko nových riadkov do svojho blogu. Hlavne potom, čo som sa na chvíľu odmlčal. Proste urobiť niečo viac produktívnejšie ako len spať. A hlavne sa priznať! A to všetko vďaka mojej závislosti! Proste vždy keď si človek nechtiac napumpuje do krvi adrenalín tak to skončí takto. Nie nie, určite nie som vyznávač ihiel alebo niečo podobné... Ide asi len o to, že už nikdy, ale nikdy viac pri zaspávaní nesmiem myslieť na to, čo dokáže rozbúšiť srdce a dať podnet do nervového tkaniva dreni nadobličiek, aby produkovalo adrenalín! Áno, presne od tohto som závislý - adrenalín. Alebo presnejšie od bicyklovania, pri ktorom sa ako každom inom športe produkuje toto ohromné množstvo adrenalínu. (Učili sme sa to na strednej škole a môžem potvrdiť, že je to pravda) .
Možno to je len každodenný zvyk, že človek si pri zaspávaní rekapituluje deň, poprípade myslí na všetko čo musí alebo chce urobiť v ten nasledujúci. A mám dojem, že dnešný deň bol až príliš adrenalínový. Kúpil som si predsa bicykel. Konečne! Po 27 dňoch v Španielsku presne o 5 ráno na neoficiálne oficiálnom trhu. Viem, viem, znie to čudne, že o 5 ráno a neoficiálne oficiálnom trhu. Nuž vo Valencii to funguje asi tak, že každý týždeň sa pri mestskom futbalovom štadióne vo Valencii koná neoficiálny (alebo ak chcete, tak možno čierny, pretože sa nespomína ani na tejto stránke) trh, na ktorom sa dá zohnať naozaj všetko - ako by povedal jeden môj kamarát: "od gumy v gačoch až po jadrové zbrane", ale teda okrem tých jadrových zbraní. No a oficiálny je to trh preto, lebo sa koná každý týždeň a každý kto žije vo Valencii o ňom vie. Dokonca aj medzi Erasmus študentmi, ktorých je tu neúrekom, sa to šíri ešte rýchlejšie. Proste ak chcete niečo za lacný peniaz a poprípade mať možnosť vyjednávať alebo chcete niečo totálne staré a nepotrebné predať - je to to pravé miesto. No a keďže bicykel je veľmi rozšírený dopravný prostriedok nie len v Číne ale aj vo Valencii, samozrejme že sa na takomto trhu dá kúpiť. Mňa osobne síce takéto miesta skôr odpudzujú ako by ma lákali na dobrý biznis. Je to ešte horšie ako čínske obchody, ale samozrejme, že ja som mal naozajstný dôvod tam ísť. Dôvod: veď to predsa bolo už 27 dní od kedy som v Španielsku- 27 dní ťažkého hľadania, chodenia po regulárnych bicyklových obchodoch, surfovania po internete, obvolávania alebo ob-chat-úvavania (MSN, ICQ) svojich známych, hľadania nových kontaktov a ukrutného boja samého so sebou - prosto 27 dní bez akejkoľvek jazdy na bicykli (dobre no, raz som podviedol sám seba, keď som poprosil kamaráta o skúšobnú jazdu; ale bolo to naozaj len raz!). Som to ja ale maniak, že to počítam :-) Proste tento trh bola asi posledná šanca. Navyše som študent a nemám veľa peňazí. Preto rozumné kompromisy sa vždy musia nájsť! A tak aj keď väčšina z tých bicyklov na tom trhu je kradnutá a ja som mal asi sto dôvodov tam neísť a dokonca som aj všade prehlasoval, že v živote si z takéhoto typu trhu bicykel nekúpim, tak predsa som tam išiel. A ako to dopadlo - no nemôžem dneska spať a píšem tento príspevok, ale kúpil som bike a mám toľko nových možností...! Aj som rád, pretože to bolo za rozumnú cenu a môžem si byť istý, že kradnutý určite nie je. Bicykel nie je síce žiadne delo, ale je určite lepší ako bežné bicykle, na akých sa stovky ľudí dopravuje vo Valencii a ktoré majú priemernú hodnotu tak asi 20 euro. Na tom mojom sa dá chodiť aj na výlety a mať pôžitok z jazdy.
No a spať nemôžem nie len kvôli tomu, že som si bicykel konečne kúpil. Ale veď celý deň predsa podliehal mojej ťažkej nohe (resp. keďže sa nejedná o plynový pedál auta, tak povedzme radšej že silnej nohe) a dravej nálade pri mojej asi 6-hodinovej testovacej jazde po meste. Najprv predsa treba železo otestovať v betónovej džungli. Až potom ísť do tej ozajstnej. Ešte štastie, že je nedeľa, pretože od kedy som vstal, tak na nič iné som nemyslel, len ako ten kus jazdeného železa otestujem. Musím priznať, že tomu som tomu prispôsobil aj svoj denný režim - na raňajky pizza - pretože príprava tohto jedla je asi najrýchlejšia v histórií a spočíva asi v tom, že ju hodím do rúry, zatiaľčo mám !13! minút na to, keď sa môžem venovať rychlému servisu, skontrolovaniu všetkých skrutiek, prípadne inštalácií nejakých doplnkov.) Čiže maximálna efektivita. A potom už len rýchlo nasadnúť a šľapať, šľapať, brzdiť, šľapať....a parádna jazda z kopca = šľapať ešte viac! A kde som bol a koľko som prešiel? Neviem a neviem- proste na tisícoch krásnych miestach vo Valencii, o ktorých sa tu ešte fotograficky zmienim a prešiel som veľa. No a potom v posteli, ja hlupák som si tento adrenalínový deň začal pekne v hlave rekapitulovať. Teraz, keď nemôžem spať, tak si kladiem otázky: Prečo prečo prečo? Prečo je to také ohromné jazdiť na bicykli. Prečo je proste tá jazda tak úžasná? Prečo človek potrebuje stále viac a viac, aj keď už nemôže? (Po dnešnom dni by som už naozaj viac nemohol). Asi mi tento šport naozaj prirástol k srdcu. Alebo žeby to bolo len tými hormónmi, keď sa vylučuje adrenalín? Je to tou slobodou, ktorú človek má ak sedí na biku? Môže ísť predsa kdekoľvek a nič ho to nestojí. Môže sa potulovať po lesoch, pretekať po cestách, prepletať medzi autami v meste a keď sa to už naozaj nedá a cesty sú upchaté, tak radšej vyhýbať ľuďom na ulici (resp. ak do toho naozaj šľapne, tak tí ľudia sa radšej vyhnú jemu). No prečo je také úžasné? Neviem, asi preto, lebo som závislý a keď je človek závislý, tak objekt závislostí je vždy ten najlepší... :-)
A tak dúfam, že týchto pár riadkov splnilo svoj účel. Čitateľa potešilo (možno vyvolalo pár otázok alebo rovnaké pocity - tak šup s nimi do komentárov) a mňa dostatočne unavilo aby som konečne zaspal...
zZ z źzZźźZ źzZzZ
Áno, je to tak! Zistil som a verejne to priznávam - som závislý. A vďaka svojej závislosti si o 4 ráno znova sadám za počítač a píšem tento príspevok. Nie, nie je to závislosť poctivého blogera alebo nedajbože internetového surfera. Už som bol predsa v posteli a mal by som tam už zopár hodín bezducho dýchať do vzduchu. Už som predsa do rovnakej obrazovky ako čumím teraz čumel s polootvoreným červenými očami pred dobrou pol hodinkou. Červené oči - to bol jasný znak - choď spať. No a teraz do nej čumím zase. Hm, to bude dneska opäť krásny deň po troch hodinách spánku.
No ale nemohol som. Aj keď v tom nie som nejako extrémne dobrý a určite nepíšem ako profík, ale aj tak som proste musel vyprodukovať niekoľko nových riadkov do svojho blogu. Hlavne potom, čo som sa na chvíľu odmlčal. Proste urobiť niečo viac produktívnejšie ako len spať. A hlavne sa priznať! A to všetko vďaka mojej závislosti! Proste vždy keď si človek nechtiac napumpuje do krvi adrenalín tak to skončí takto. Nie nie, určite nie som vyznávač ihiel alebo niečo podobné... Ide asi len o to, že už nikdy, ale nikdy viac pri zaspávaní nesmiem myslieť na to, čo dokáže rozbúšiť srdce a dať podnet do nervového tkaniva dreni nadobličiek, aby produkovalo adrenalín! Áno, presne od tohto som závislý - adrenalín. Alebo presnejšie od bicyklovania, pri ktorom sa ako každom inom športe produkuje toto ohromné množstvo adrenalínu. (Učili sme sa to na strednej škole a môžem potvrdiť, že je to pravda) .
Možno to je len každodenný zvyk, že človek si pri zaspávaní rekapituluje deň, poprípade myslí na všetko čo musí alebo chce urobiť v ten nasledujúci. A mám dojem, že dnešný deň bol až príliš adrenalínový. Kúpil som si predsa bicykel. Konečne! Po 27 dňoch v Španielsku presne o 5 ráno na neoficiálne oficiálnom trhu. Viem, viem, znie to čudne, že o 5 ráno a neoficiálne oficiálnom trhu. Nuž vo Valencii to funguje asi tak, že každý týždeň sa pri mestskom futbalovom štadióne vo Valencii koná neoficiálny (alebo ak chcete, tak možno čierny, pretože sa nespomína ani na tejto stránke) trh, na ktorom sa dá zohnať naozaj všetko - ako by povedal jeden môj kamarát: "od gumy v gačoch až po jadrové zbrane", ale teda okrem tých jadrových zbraní. No a oficiálny je to trh preto, lebo sa koná každý týždeň a každý kto žije vo Valencii o ňom vie. Dokonca aj medzi Erasmus študentmi, ktorých je tu neúrekom, sa to šíri ešte rýchlejšie. Proste ak chcete niečo za lacný peniaz a poprípade mať možnosť vyjednávať alebo chcete niečo totálne staré a nepotrebné predať - je to to pravé miesto. No a keďže bicykel je veľmi rozšírený dopravný prostriedok nie len v Číne ale aj vo Valencii, samozrejme že sa na takomto trhu dá kúpiť. Mňa osobne síce takéto miesta skôr odpudzujú ako by ma lákali na dobrý biznis. Je to ešte horšie ako čínske obchody, ale samozrejme, že ja som mal naozajstný dôvod tam ísť. Dôvod: veď to predsa bolo už 27 dní od kedy som v Španielsku- 27 dní ťažkého hľadania, chodenia po regulárnych bicyklových obchodoch, surfovania po internete, obvolávania alebo ob-chat-úvavania (MSN, ICQ) svojich známych, hľadania nových kontaktov a ukrutného boja samého so sebou - prosto 27 dní bez akejkoľvek jazdy na bicykli (dobre no, raz som podviedol sám seba, keď som poprosil kamaráta o skúšobnú jazdu; ale bolo to naozaj len raz!). Som to ja ale maniak, že to počítam :-) Proste tento trh bola asi posledná šanca. Navyše som študent a nemám veľa peňazí. Preto rozumné kompromisy sa vždy musia nájsť! A tak aj keď väčšina z tých bicyklov na tom trhu je kradnutá a ja som mal asi sto dôvodov tam neísť a dokonca som aj všade prehlasoval, že v živote si z takéhoto typu trhu bicykel nekúpim, tak predsa som tam išiel. A ako to dopadlo - no nemôžem dneska spať a píšem tento príspevok, ale kúpil som bike a mám toľko nových možností...! Aj som rád, pretože to bolo za rozumnú cenu a môžem si byť istý, že kradnutý určite nie je. Bicykel nie je síce žiadne delo, ale je určite lepší ako bežné bicykle, na akých sa stovky ľudí dopravuje vo Valencii a ktoré majú priemernú hodnotu tak asi 20 euro. Na tom mojom sa dá chodiť aj na výlety a mať pôžitok z jazdy.
No a spať nemôžem nie len kvôli tomu, že som si bicykel konečne kúpil. Ale veď celý deň predsa podliehal mojej ťažkej nohe (resp. keďže sa nejedná o plynový pedál auta, tak povedzme radšej že silnej nohe) a dravej nálade pri mojej asi 6-hodinovej testovacej jazde po meste. Najprv predsa treba železo otestovať v betónovej džungli. Až potom ísť do tej ozajstnej. Ešte štastie, že je nedeľa, pretože od kedy som vstal, tak na nič iné som nemyslel, len ako ten kus jazdeného železa otestujem. Musím priznať, že tomu som tomu prispôsobil aj svoj denný režim - na raňajky pizza - pretože príprava tohto jedla je asi najrýchlejšia v histórií a spočíva asi v tom, že ju hodím do rúry, zatiaľčo mám !13! minút na to, keď sa môžem venovať rychlému servisu, skontrolovaniu všetkých skrutiek, prípadne inštalácií nejakých doplnkov.) Čiže maximálna efektivita. A potom už len rýchlo nasadnúť a šľapať, šľapať, brzdiť, šľapať....a parádna jazda z kopca = šľapať ešte viac! A kde som bol a koľko som prešiel? Neviem a neviem- proste na tisícoch krásnych miestach vo Valencii, o ktorých sa tu ešte fotograficky zmienim a prešiel som veľa. No a potom v posteli, ja hlupák som si tento adrenalínový deň začal pekne v hlave rekapitulovať. Teraz, keď nemôžem spať, tak si kladiem otázky: Prečo prečo prečo? Prečo je to také ohromné jazdiť na bicykli. Prečo je proste tá jazda tak úžasná? Prečo človek potrebuje stále viac a viac, aj keď už nemôže? (Po dnešnom dni by som už naozaj viac nemohol). Asi mi tento šport naozaj prirástol k srdcu. Alebo žeby to bolo len tými hormónmi, keď sa vylučuje adrenalín? Je to tou slobodou, ktorú človek má ak sedí na biku? Môže ísť predsa kdekoľvek a nič ho to nestojí. Môže sa potulovať po lesoch, pretekať po cestách, prepletať medzi autami v meste a keď sa to už naozaj nedá a cesty sú upchaté, tak radšej vyhýbať ľuďom na ulici (resp. ak do toho naozaj šľapne, tak tí ľudia sa radšej vyhnú jemu). No prečo je také úžasné? Neviem, asi preto, lebo som závislý a keď je človek závislý, tak objekt závislostí je vždy ten najlepší... :-)
A tak dúfam, že týchto pár riadkov splnilo svoj účel. Čitateľa potešilo (možno vyvolalo pár otázok alebo rovnaké pocity - tak šup s nimi do komentárov) a mňa dostatočne unavilo aby som konečne zaspal...
zZ z źzZźźZ źzZzZ
1 komentár:
Maťko si to fakt krásne napísal !!! Som sa normálne rozplakala...:) Vážne je to super! Chýbaš mi tu v Bj..no nič ja len tak, že naozaj krásne
Zverejnenie komentára